Mojžiš - Vyvedieš môj ľud 10.2.2022

Lectio: Ex 3,7-15

Pán povedal Mojžišovi : „Videl som utrpenie svojho ľudu v Egypte a počul som jeho volanie pre pracovných dozorcov. Viem o jeho utrpení. Preto som zostúpil, aby som ho vyslobodil z moci Egypťanov a vyviedol ho z tej krajiny do krajiny krásnej a priestrannej, do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom, do bydlísk Kanaánčanov, Hetejcov, Amorejčanov, Ferezejcov, Hevejcov a Jebuzejcov. A teraz došlo volanie Izraelitov ku mne a ja som videl útlak, ktorým ich Egypťania sužujú. Preto poď, pošlem ťa k faraónovi! Vyvedieš môj ľud, Izraelitov, z Egypta!“ Tu Mojžiš povedal Bohu: „Kto som ja, aby som šiel k faraónovi a aby som vyviedol Izraelitov z Egypta?!“ On mu povedal: „Ja budem s tebou a toto ti bude znamením, že som ťa ja poslal: keď vyvedieš ľud z Egypta, budete uctievať Boha na tomto vrchu.“

Mojžiš povedal Bohu: „Ja pôjdem k Izraelitom a poviem im: "Boh vašich otcov ma poslal k vám." Oni sa budú pýtať: "Aké je jeho meno?" A čo im odpoviem?“ Boh povedal Mojžišovi: „Ja som, ktorý som!“ - a dodal: "Toto povieš Izraelitom: "Ja-som" ma poslal k vám!“ A Boh Mojžišovi ešte povedal: „Pán, Boh vašich otcov, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba, ma poslal k vám. Toto je moje meno naveky a takto ma budú spomínať z pokolenia na pokolenie.“

Úvod: Už viackrát bolo zdôraznené, že nosným slovom v synodálnom procese je kráčanie. Abrahám kráčal za Bohom z poslušnosti. Mária kráča k Alžbete jednak aby poslúžila svojej blížnej, jednak z radosti zo zážitku Božieho posolstva. Emauzskí učeníci najprv kráčajú zo sklamania a rezignácie. Potom sa dôvod ich kráčania mení na radosť zo stretnutia so Vzkrieseným Kristom. Dôvodov kráčania vo Svätom písme nájdeme veľa.

Meditatio: Úryvok z Knihy Exodus 3,7-15 nám ponúka ďalší z nich.

Najprv kráča Mojžiš k faraónovi z povinnosti. Boh ho posiela a on ide. Vie, že to bude spojené s rizikom. Na faraónovom dvore nebol veľmi obľúbený. Práve preto musel z Egypta utiecť. Išlo mu o život. A teraz sa má vrátiť, má kráčať tam, kde mu ide o život.

Okrem toho je tu ďalší problém. Mojžiš si uvedomuje svoju nehodnosť. „Kto som ja, aby som šiel k faraónovi a aby som vyviedol Izraelitov z Egypta?!“ Aj keď vyrástol ako adoptívny syn faraónovej dcéry, uvedomuje si, že pochádza z národa otrokov. Necíti sa byť vhodným a hodným na tento cieľ.

A aby toho nebolo málo, je tu ešte otázka, ako ho po jeho exile prijmú jeho súkmeňovci. Budú mať na neho otázky. Čo im odpovie? Kto mu dal mandát, poverenie konať?! Vo všetkom tom ho Boh uisťuje: „Ja budem s tebou...“, „Toto povieš Izraelitom: "Ja-som" ma poslal k vám!“ „Pán, Boh vašich otcov, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba, ma poslal k vám.“

Mojžiš nekráča, pretože chce, prichádza z Božieho poverenia, s Božím menom a v Božom mene. A Boh ho uisťuje, že stále bude s ním.

A teraz to najdôležitejšie. Neprichádza len aby čosi ohlásil. Prichádza, aby už nekráčal sám! Prichádza a s ním bude kráčať celý Izrael. Toto kráčanie nebude bezcieľne. Bude to spoločné kráčanie „do krajiny krásnej a priestrannej, do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom“. Bude to kráčanie z otroctva do slobody.

Izrael nevie, kam bude kráčať. Ani ako dlho to bude trvať. Ale má istotu, že Boh je s ním a ich cieľom je hojnosť a najmä sloboda! Nová budúcnosť. Preto sa vydáva na cestu. Kráča!

Prípravný dokument: „Synodalita predstavuje hlavnú cestu pre Cirkev, ktorá je povolaná neustále sa obnovovať pôsobením Ducha a počúvaním Božieho slova. Schopnosť predstaviť si pre Cirkev a jej inštitúcie inú budúcnosť, ... z väčšej časti závisí na rozhodnutí začať proces počúvania, dialógu a spoločného rozlišovania, na ktorom sa všetci môžu podieľať a k nemu prispievať. Zároveň je rozhodnutie spoločne kráčať prorockým znakom pre ľudskú rodinu, ktorá potrebuje spoločný projekt umožňujúci sledovať dobro všetkých.“ (PD, 9)

Pápež, ale asi kto to s Cirkvou myslí zodpovedne, chápe, že čosi sa musí zmeniť. Že pre Cirkev potrebujeme novú budúcnosť, ktorú musíme pripravovať spoločne.

Nie je pápež František Mojžišom 21. storočia?

Nie je synodálna cesta vykročením na cestu k slobode, hojnosti a novej budúcnosti Cirkvi?

Veríme Bohu, že nás na tejto ceste bude sprevádzať, bude spolu s nami kráčať?

Oratio: Bože, ty si Mojžišovi ako potvrdenie jeho poslania zjavil svoje meno. „Ja som, ktorý som!“ Prosíme,, daj nám odvahu kráčať po synodálnej ceste k novej budúcnosti Cirkvi. Nech toto spoločné kráčanie je prorockým znakom pre svet, aby nás priviedlo k tebe, lebo tebe, Otcu i Synu i Svätému duchu patrí všetka sláva česť a poklona, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Košice – Furča 10.2.2022 o. Jozef Matejovský