Skúsenosti
VI. Stretnutie biskupov s laikmi, zasvätenými osobami a klerikmi
Kúpele Nimnica, 26. – 27. januára 2023
AKO BYŤ SYNODÁLNOU CIRKVOU
Richard Fučko, bohoslovec Košickej eparchie
Vnímal som to ako veľké privilégium môcť sa zúčastniť tohto stretnutia, keďže mladých tam bolo dosť málo. Začať spoločné dialógy Eucharistickou adoráciou, dialógom s Kristom, bol podľa mňa najlepší možný štart stretnutia. Taktiež klasické synodálne vzývanie Svätého Ducha, ale bez toho by už synoda bola nepredstaviteľná – ako to aj má byť.
Prednáška pána Mariána Kolníka bola impozantná aj z hľadiska prebranej matérie v krátkom časovom okne. Jeho zmena paradigmy v oblasti vedenia a líderstva, krivka strachu a srdca bola veľmi trefná. Osobne ma oslovila dôvera - prienik charakteru a odbornosti, na ktorých treba pracovať, nie sú už hotové/vrodené. Ako bohoslovca v seminárnej formácii sa ma dotkla aj mentalita nedostatku a toxický šomravý jazyk, ktorý ju sprevádza. Aj keď seminár pravdepodobne nie je jediným miestom, kde sťažovanie zapustilo korene. Preferujem mindset nie len poloplný a plný pohár, ale kalich naplnený až po okraj – Ž 23.
Synodálne stretnutie som využil aj na pristúpenie k sviatosti zmierenia, takže vzorec a cyklus Hriechu, ktorý predstavil pán Kolník som zažil priamo z prvej ruky.
(Hriech – Stud – Žiadostivosť – Mentalita nedostatku – Strach – Nepokoj – Smrť)
Rezonovalo vo mne aj to, že pokora je pravda o sebe samom.
Druhý deň stretnutia som strávil v skupine 5. – Rodina ako základ pre odovzdávanie viery. Moderoval ju Richard Kucharčík, zapisovateľom bol Róbert Neupauer. Rozdelili nás na tri menšie skupinky, v ktorých sa každá zamerala na jednu synodálnu výzvu – Spoločenstvo, Spoluúčasť, Misia. Ja som bol v tretej podskupinke, takže náplňou rozhovorov bola práve Misia rodiny a manželstva. Celá skupina bola uvedená paradigmou Rodina žije z cirkvi, cirkev žije z rodiny. V podskupinke sme sa rozprávali o formácii rodín, o tom ako rodiny formujú svoje deti a mládež – ak chceme mať v chrámoch mladých, je neskoro ich osloviť až v teenagerskom veku, potrebné je ich sprevádzať a v mladosti ich iba neopustiť, byť k nim pozorný. Laici v podskupinke zdieľali zážitky z manželskej prípravy, či už pasívnej alebo aktívnej. Taktiež čo im, ako rodinnej cirkvi, dala pandémia, kedy sa rozvinuli rôzne formy rodinnej liturgie a modlitby. Do diskusie som sa zapojil aj s tým, aká je dôležitá rodinná modlitba, no nemá vymiznúť, ak z domu zmiznú deti – manželská sviatosť a modlitba iba dvoch manželov má svoje osobitné milosti a účinky. Taktiež sa v takýchto rodinách neuhasí iskra povolania mladého človeka. V podskupinke sa pristavil aj nitriansky pomocný biskup Peter Beňo, ktorý sa zaujímal aj o formáciu bohoslovcov ohľadom pastorácie mladých, skúsenostiach s ERkom a sprevádzaním manželov. Jeho prítomnosť bola skutočným obohatením, vnímal som ho ako skutočne načúval s otvoreným srdcom a nezáležalo mu na tom, či mu to rozprával študovaný kňaz poverený pastoráciou rodín v Spišskej diecéze, gréckokatolícka mamička z trenčianskej farnosti alebo mladý bohoslovec. Povedal som mu o animátorských školách, stretnutiach mladých, na ktorých sa bohoslovci nezúčastňujú pretože musia, ale chcú. Taktiež som sa podelil o moje skúsenosti z prípravy na (kňazské) manželstvo, ktorú máme v rámci seminárnej formácie počas posledných 3 ročníkov – stretnutia s lektormi, manželskými pármi, kňazmi, víkendy so snúbenicami v cudzích farnostiach i samotný Kurz prípravy na manželstvo na Sigorde. Počas rozhovorov o misii rodiny som najviac do popredia dával aj heslo/názov jedného z kurzov – MMM (Manželstvo misia možná). Keď sa pohybujem v priateľstvách, ktoré mam zo školských čias, vnímam, že manželstvo je buď prekrútené alebo minimálne nepochopené. Už to nie ani „iba papier“, ale dokonca spôsob pripútania, väzenská guľa na nohe a obmedzenie osobnej slobody. Aj v tomto vnímam synodálnu Misiu rodiny a manželov – ukázať svetu, že sviatostné manželstvo, toto celoživotné spoločenstvo, aj keď je ako loďka v rozbúrených vodách meniaceho sa sveta a padajúcich paradigiem, stále je to možné. Väčšina mladých sa bojí záväzku, vidiac hrôzostrašné štatistiky rozvodov, týrania a podvádzania. Práve im treba ukázať, že manželstvo nie je iba papier, väzenie etc. ale voľba lásky, ktorá sa najprv dáva a potom prijíma, no nepramení zo seba, ale z milosti sviatosti. Rád hovorím, že moja snúbenica nie je moja polovička, ale iba tretinka, keďže v každom vzťahu, ak sú dvaja skutočne zjednotení v Ježišovom mene, je tam aj on medzi nimi. Aby som to plastickejšie aplikoval na sprevádzanie manželov, ku ktorému vyzýva aj pápež František, aby nebolo iba v blízkej príprave pred prijatím sviatosti, ale aj po nej, použil som príklad z priebehu slávenia sviatosti – na záver ich oboch kňaz, ako alter Christos, vyvádza z chrámu. No nemá ich priviesť ku dverám a samých dvoch nechať stratených vo svete, stále má v nich oživovať to povedomie, že vo vzťahu sú traja. Je jeho úlohou osvetľovať zmysel slov apoštolského listu Efezanom, že tajomstvo pripútania muža k žene sa rovná vzťahu Krista a Cirkvi, lásky až do krajnosti. Už si nepamätám, kto na to nadviazal, ale ukázal na rôzne úlohy Ježiša v každom vzťahu – buď je v ňom ako Učiteľ, alebo ho pribíjame na kríž, prípadne je už mŕtvy v hrobe. (Podobne sa dá nájsť viac paralel – obsluhujúci, starajúci sa o jedlo a odev, no i ten, ktorý rúca chrám a robí poriadky.) V podskupinke zazneli slová o tom, ako sa kedysi málo hovorilo o tom, že čo robí manželstvo sviatosťou, ako v ňom žije Kristus. Taktiež výzva nebáť sa investovať do manželov, v horizonte desiatich rokov sa vytvorili veľké spoločenstvá, z 5 párov 50 a pod. Vo farnosti sa vyplatí robiť stretnutia manželov, aby sa necítili mimo spoločenstvo, aby mali spoločenstvo podobne zmýšľajúcich ľudí okolo seba. Podobne sú na tom kňazské manželstvá, pretože úskalia i radosti takého života pochopí v úplnosti len iný kňazský manželský pár. Niektorí aj v katolíckych kruhoch vnímali „stigmu“ z väčšieho počtu detí.
Zopár viet zo spoločnej záverečnej reflexie v Kursalóne:
Komunikácia primeraná a zároveň kompetentná.
Prijímať človeka v komplexnosti.
Zverovať zodpovednosť, aj keď to bude iné, než to, čo by som robil ja. Nebáť sa neskúsenosti.
Tí, ktorí sú formovaní, do určitej miery formujú svojich formátorov.
Vzťah s Ježišom je podstatný a existenciálny pre formáciu. Formátori sú iba jeho nástrojmi.