Kajúca žena 12.1.2023

Lectio: Jn 8, 2-11

Zavčas ráno sa (Ježiš) vrátil do chrámu a všetok ľud sa hrnul k nemu. Sadol si a učil ich. Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavil ju do prostriedku a povedali mu: „Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty?“ Ale to hovorili, aby ho pokúšali a mohli ho obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ A znovu sa zohol a písal po zemi. Ako to počuli, jeden po druhom - počnúc staršími - sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku. Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?“ Ona odpovedala: „Nik, Pane.“ A Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“

Meditatio: Vidíme na tomto mieste rôzny postoj k Ježišovi. Postoj farizejov a zákonníkov, ktorý zákonite prináša prehru. A postoj ženy, človeka zlomeného, na pokraji totálneho krachu, s vedomím vlastného zlyhania, ktorý ale prináša spásu, záchranu.

Farizeji a zákonníci situáciu so ženou zneužívajú proti Ježišovi. Chcú ho znemožniť a zdiskreditovať.

Odpoveďou na ich otázku chcú Ježiša priviesť do úzkych. „Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty?“ (Jn 8, 4-5). Jeho odpoveďou chcú docieliť:

1. aby ho Židia zavrhli, v presvedčení, že je heretikom, ktorý neuznáva Mojžiša,

2. alebo aby ho zatkli Rimania za verejné poburovanie proti rímskej moci.

Ježiš však zareagoval úplne inač, ako čakali. Azda viac čakali odpoveď, spojenú s ortieľom kameňovania, čo je nonsens náboženstva, keď sa v Božom mene zabíja, berie život. Ježiš, náš Pán, svojím konaním a odpoveďou zažiaril svojím svetlom pravdy, ale hlavne milosrdenstva. On už vo svojom vtelení zlúčil spravodlivosť a milosrdenstvo. Na tomto Ježiš nemení nič. Ale aj spravodlivosti dáva iný rozmer ako jej dávali farizeji a zákonníci.

Z evanjelia vieme, že kým žalovali na cudzoložnú ženu, Ježiš písal prstom po podlahe.

Toto je jediná chvíľa v živote nášho Pána, kedy Písmo hovorí, že písal. Čo písal? To nevieme. Ticho by sa určite v tej chvíli dalo krájať. Všetci uprene sledujú Ježiša. Nechce sa vyjadriť?

Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ (Jn 8,7) Znova sa zohol a pokračoval v písaní. Aká dokonalá odpoveď. Ježiš sa nepostaví proti Mojžišovmu zákonu, ale posúva ho do dokonalosti. Vidí stratu svedomia. Ľudský súd nahrádza Božím súdom, ktorý je spojený s milosrdenstvom Boha.

Contemplatio: Súdiť nemôže ten, kto má nečisté, hriechom zašpinené svedomie. Má teda byť táto hriešna žena odsúdená hriešnym človekom? Ježišova odpoveď je slávnostným prehlásením, že súdiť môže len ten, kto je bez hriechu.

A ak je niekto bez hriechu (Ježiš), tak v sebe skrýva milosrdenstvo a lásku, ktorá zatieňuje spravodlivú a nemilosrdnú odplatu. Pán tu do jednej vety zhrňuje to, čo už predtým povedal: „nesúďte, aby ste neboli súdení“ (Mt 7,1).

Actio: Teda táto žena stretla vo svojom živote, pravdepodobne prvýkrát, niekoho, kto životodarným spôsobom zlúčil pravdu a milosrdenstvo. Určite máme okolo seba ľudí, ktorých milujeme a chceme milovať. No niekedy – vo vzájomných vzťahoch – sa na seba nedokážeme pozerať s náklonnosťou, s akou to dokázal robiť Ježiš. Najmä nie na ľudí, ktorí robia chyby. Veľmi dobre vieme zdôrazňovať zlyhania iných, ale tie vlastné veľmi ochotne prehliadame. Pozerať na niekoho s náklonnosťou znamená skloniť sa k človeku, aj keď padol, počúvať ho a byť mu nablízku. Tak ako Ježiš.

Ježiš prejavil milosrdenstvo, ale aj pravdu cudzoložnej žene výnimočným spôsobom. Určite si to zapamätala na celý život. Ale iste si zapamätala aj slová, „choď a už nehreš“. Spoznala trpkú chuť hriechu. Hriech spôsobuje človeku skutočne veľké problémy. Hriech uvádza človeka nikdy nie do života, ale do smrti.

Ako je ale človek, najmä v dnešnej dobe, schopný chrániť sa hriechu? Jedine životom v Ježišovi. Životom v Cirkvi, ktorá je jeho tajomným telom. Kráčajme teda spolu, synodálne v Cirkvi, kde neustále nachádzame dotyk Božieho milosrdenstva a utekajme pred hriechom.

Košice 12.1.2023 Jana Bardzáková